Život komunitnej záhrady
19
JUL
13:14
V apríli sa začal prerod nevyužitého priestoru na sídlisku KVP pri Výmenníku Wuppertálska. Za niekoľko mesiacov sa už pôvodný pozemok takmer nedá rozoznať. Do projektu sa zapojili obyvatelia z celých Košíc - nadšení záhradkári, ktorí sa chceli podeliť o svoje skúsenosti, ale aj „susedia z bytoviek“, ktorí si takto vynahradzujú fakt, že v byte veľké možnosti pestovania nemajú.
Komunitné záhrady sú známe po celom svete. Fungujú v New Yorku, Barcelone či Amsterdame. Filozofiou tzv. „urban gardens“ je využiť vyhradený priestor podľa predstáv a úvah ľudí pre dobro všetkých. Ide o vysádzanie okrasných, ale aj užitkových a liečivých rastlín a záhonov.
Cieľom projektu Komunitná záhrada bolo vytvoriť v Košiciach komunitu ľudí, ktorí sa spoločne starajú o poskytnutý priestor od úplného začiatku až po úspešné ukončenie. Podarilo sa! Viac ako desiatka ľudí sa zapojila do plánovania (ako by mala záhrada vyzerať z hľadiska dispozície, ktoré rastliny sú vhodné na vysádzanie, ako ich rozmiestniť, aké zóny chcú vytvoriť a mnoho ďalšieho), ako aj samotnej realizácie (prekopávanie a zúrodňovanie zeminy, tvorba kľúčovej dierky, vysádzanie rastlín, kompostovanie či celková starostlivosť a zalievanie).
Od svojho zrodu už teda záhrada prešla viacerými vývojovými etapami. Ak by ste ju navštívili dnes, nájdete rôzne rastliny – liečivé aj okrasné, drevenú inštaláciu či kompostér, ktorý by mal pomáhať udržiavať krásu tohto pestrého priestoru na sídlisku. Pastvou pre oči je určite aj kľúčová dierka, kde sa na pomerne malom priestore pestuje množstvo rozličných rastlín a bylín od tých „čajových“, cez liečivé až po koreniny. Na workshopoch sa usilovne pracuje a v priateľskej atmosfére vznikajú nové nápady, ktoré zabezpečujú jedinečnosť tohto zeleného miesta.
Pri týchto aktivitách pracovali obyvatelia s odborníkmi, ktorí sa s budovaním takejto záhrady už stretli. Prvou z nich je záhradná dizajnérka Silvia Szabová, zakladateľka OZ Sosna, ktorá v uplynulých mesiacoch viedla workshopy. Druhým je holandský umelec Mathijs Lieshout, ktorý taktiež pomáhal pri budovaní záhrady a využil jej časť na inštaláciu jedného zo svojich umeleckých diel. Ako sa mu pracuje na Wuppertálskej a ako hodnotí projekt sa dozviete z nasledujúceho rozhovoru.
ROZHOVOR
Mathijs Lieshout je holandský umelec, ktorého predmetom záujmu sú veľké site specific inštalácie v priestore, na stavbu ktorých používa prevažne drevo. Jeho diela vypĺňajú priestory budov buď úplne, alebo sa tiahnu pozdĺž stien interiéru. Jeho konštrukcie často odkazujú na domácke priestory.
Ako sa začala celá spolupráca s projektom SPOTs?
Počas mojej prvej rezidencie v Košiciach cez otvorenú výzvu projektu K.A.I.R. som sa stretol s Christianom Potironom (pozn. - programový manažér projektu SPOTs) a začali sme sa rozprávať. Všeobecne. Hovorili sme o komunitnej záhrade, o nových priestoroch a hľadali sme spoločne akým spôsobom by som mohol prispieť do tvorivého procesu.
Keď ste sem prišli, mali ste už jasnú predstavu o tom, ako bude vyzerať dielo, čo budete robiť?
Nie. Nemal som ani tušenia (smiech). Hneď na začiatku som povedal: „Ja robím veľké inštalácie a nerozumiem sa do komunitného umenia.“ Bol to dlhý proces. Veľa som rozmýšľal, kreslil, robil skice a debatoval. Stretával som sa s ľuďmi, ktorí tam začali tvoriť záhradu a rozprával som sa s nimi a snažil sa nájsť motív. Prvotná predstava projektu SPOTs bola taká, že by som mohol urobiť umelecký záhradný nábytok ako stoličky a stôl, ale ja som cítil, že toto nie som ja. To na mňa nesedí, ani rozhovory s ľuďmi mi nedali jasnú predstavu.
Kedy sa to zlomilo?
Zavrel som sa do izby, premýšľal a uvedomil som si, že nesmiem robiť praktické veci. Musím urobiť pravý opak. Vtedy som to pochopil. Musí to byť niečo úplne nepraktické, náročné a odvážne. Niečo, čo ľudí inšpiruje, aby sa pustili do kreatívnych aktivít tu v komunitnej záhrade.
Dielo má teda inšpirovať k odvahe robiť veci, tak ako ich chceme a cítime?
Presne tak. Štruktúra diela vychádza aj mimo plota. Snaží sa pritiahnuť okoloidúcich ľudí, pozvať ich dnu a preklenúť plot, ktorý ich delí od záhrady. Nepýtali sme si na to povolenie od mesta alebo kohokoľvek.
To posolstvo je, že ak nejaký strelený Holanďan si môže dovoliť postaviť takúto vec, tak vy môžete urobiť čokoľvek. Ani nemusíte vedieť na začiatku, čo chcete robiť, jednoducho príďte a začnite, všetko sa časom vyjasní.
Autor článku: Ján Hološ Čítané: 7427x
