PREDSTAVUJEME: Samuel Velebný

Ako si sa dostal k výmenníkom?
Samozrejme, že som ich ako Košičan vnímal dlhodobo a príležitostne som aj navštívil nejakú akciu, ktorá ma zaujala. Ale k samotnej službe (nenazývam to prácou, ale službou verejnosti), tak to som bol oslovený  pri pive. Že či nechcem robiť workshop. Tak som si povedal, že je to super, aj keď som nechápal, že prečo práve ja. 

 

Kde vznikla predstava o tom, ako by to malo vyzerať na Ľudovej?
Prvotná predstava sa začala formovať v mojej hlave v momente, keď mi bolo povedané, na akú tému to má byť a s akými ľuďmi mám pracovať. Na základe toho som tú predstavu vypracoval, konzultoval, menil... Tak po mesiaci sa sformovala konečná predstava.

 

Aká bola tá téma?
Povedzme, že to bolo o tom, vniesť nejaké streetartové cítenie pre ľudí, ktorí majú tak 15+ a majú tendenciu čmárať po budovách výmenníkov. Tak som bol vraj kompetentý formovať ich tvorivé tendencie do nejakej kultivovanejšej podoby. O to sa snažíme nielen v budove výmenníka, ale aj v jeho širšom okolí. Zapájať týchto mladých ľudí a ukázať im, že aj keď majú tvorivú energiu, tak nechýba veľa a môže byť nasmerovaná takým spôsobom, že aj ľudia, ktorí bývajú naokolo z toho nie sú naštvaní, ale možnože aj šťastní.

 

Kto sa ti prihlásil? Boli to ľudia z okolia?
Boli to dve ťažiskové skupiny. Jednou bola mládež, ktorá tam v blízkosti výmenníka býva, a tí ďalší boli ľudia z celých Košíc, ktorí sa už nejakým spôsobom venujú streetartu a využili príležitosť sa realizovať.

 

Po dvoch mesiacoch vidíš aj nejakí pokrok u tých, ktorí prišli z okolia?
Vidím u nich, že spoznali niečo nové a snažia sa to rozvíjať. Čo sa dá považovať za pokrok. Samozrejme, konkrétna zručnosť sa takto rýchlo získať nedá, ale pokiaľ je hlavným cieľom formovať cit k svojmu okoliu, tak myslím, že nejaké ovocie to prináša.

 

Pomáha ti niekto pri streetartovom ateliéri?
Pracuje so mnou Martin Pavlov, ktorý v najbližších týždňoch rozbehne svoj workshop vo Výmenníku Wuppertálska. Ten bude zameraný podobne, akurát, že on pri svojej tvorbe kladie dôraz na ekológiu, využitie recyklovaných materiálov, prácu s flórou. On, ako môj dobrý kamarát a spolužiak, mi rovnocenne pomáha na Ľudovej a v tejto spolupráci budeme pokračovať aj na KVP.

 

Ty budeš počas USE THE C!TY pracovať na projekte 8 ulíc. Kde vznikol tento nápad?
Ja som posielal nejaké svoje návrhy kvôli workshopu a nakoľko sa týkali zásahu v historickom centre Košíc, tak sa ľudia zo SPOTs rozhodli dať im reálnu podobu. Nakoľko USE THE C!TY pracuje s verejným priestorom, tak im to prišlo vhodné dať možnosť realizovať nielen moje nápady, ale aj nápady iných.

 

Ako si vybral práve tieto ulice?
Ako človek, ktorý mesto pozná zo svojej každodennej živej skúsenosti a jednak ako človek, ktorý v rámci štúdia analyzuje jeho fungovanie, tak mi práve tieto ulice prišli využiteľné. Jednak kvôli svojej proporcii. Nachádzajú sa v tesnej blízkosti megaširokého hlavného námestia, ale ony samé sú úzke. Ale všetci ľudia, ktorí smerujú na Hlavnú, ako na svoju cieľovú stanicu, nimi musia prejsť. Vzhľadom na tú ich úzkosť ich zažívajú dosť intenzívne a obsiahnu všetko, čo tá ulica ponúka. Z toho pramenil môj nápad. Niečím ich obohatiť, aby to bolo v tesnom kontakte s ľuďmi, ktorí týmito ulicami čí chcú či nechcú prechádzajú, aj keď nie sú ich cieľovou stanicou. Teraz sa v nich na chvíľu zastavia a stanú sa pre nich cieľom.

 

Ktorá z nich je pre teba najbližšia?
Tak najčastejšie prechádzam po Poštovej. Ale čo sa týka nejakého pocitu, ktorý by bol najvýraznejší, tak asi Františkánska. Ona je zvláštna, lebo je tam úzko, temno, špinavo. Z jednej strany je kostolný múr, ktorý nie je rovný ako steny domov, ale je poprehýbaný a hromadia sa tam suché listy, ktoré sa na jeseň víria vo vetre. A je tam dom, v ktorom vraj straší. V tej ulici sa občas aj zastavím a rozhliadnem sa do výšky.

 

Kto bude na nich pracovať?
Poväčšine ide o študentov umeleckých vysokých škôl, ktorí sú ochotní si nájsť čas aj pomimo školy. Čo je celkom vzácne, keď sa nájde niekto s ochotou, kto robí aj niečo viac, ako musí. Teší ma kontakt s takýmito ľuďmi a tým pádom aj verím, že ich práca prinesie nejaké ovocie.

 

Kedy si sa začal venovať streetartu?
Asi to tak nejako na mňa prišlo so začiatkom vysokej školy, kde som stretol veľa ľudí, ktorí sa takto vytešujú. Tak som sa začal vytešovať s nimi.

 

A ako by si popísal svoj vzťah k streetartu?
Je to nepochopený výraz označujúci množinu vecí, ktorú si vážim. Množina vecí, ktorá je zaujímavým prejavom ľudského ducha. Ale tento výraz je často zle interpretovaný a nepochopený. Takže si dávam za poslanie, aby bol čitateľnejší väčším skupinám ľudí, nielen tým, ktorí sa tomu venujú. Prípadne nemám rád, keď sa pletú grafity a streetart. To sú podľa mňa úplne iné veci.
 

Ako vnímaš výmenníky?
Vnímam ich ako celkom zaujímavo fungujúci experiment, ktorý sledujem od dôb, kedy bol ešte len v rovine teórií. Sledoval som ho s očakávaním, že ako takáto svieža a nová myšlienka vypáli pre Košice. Musím skonštatovať, že pre mňa vychádza až nad očakávania dobre. Dokázala zaujať veľké množstvo ľudí a prináša im možnosti ako hodnotne tráviť voľný čas.

 

 

Podujatie je spolufinancované z dotačného systému Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

Autor článku: Magdaléna Haľková Čítané: 3504x