Vedci odhaľovali vo výmenníku tajomstvá DNA

„Projekt zahŕňa viacero aktivít so spoločným cieľom – zvýšiť záujem o vedu a zlepšiť celospoločenské povedomie o nej,“ povedal zodpovedný riešiteľ RNDr. Ján Gálik, CSc. „Tentoraz sme oslovili zaujímavého človeka, vedca, genetického ekológa docenta Petra Pristaša z Ústavu fyziológie hospodárskych zvierat SAV v Košiciach, ktorý sa so svojím tímom dlhodobo venuje prenosu génov.“

Téma DNA je aj vďaka televíznym krimiseriálom atraktívna pre širokú verejnosť, hoci nie vždy pravdivo zobrazená, nuž ju tím dr. Gálika spolu s tímom SPOTs použili ako magnet pre mladších i starších a obyvateľov Košíc. Mali úspech, výmenník bol plný ľudí rôzneho veku i povolaní.

Popredný slovenský genetický ekológ doc. RNDr. Peter Pristaš, PhD. z Ústavu fyziológie hospodárskych zvierat SAV v Košiciach, člen Výboru Snemu SAV, čo je najvyšší orgán „savky“, v prednáške „Tajomstvá DNA,  alebo v čom NCIS zavádza...“, pútavým a zároveň vtipným spôsobom vysvetlil, čo sa skrýva v kóde našej formy života a čo možno z neho reálne vyčítať.

Rôznorodé publikum sa dozvedelo, že deoxyribonukleová kyselina (DNA) má mimoriadny význam v bunkách, pretože je nositeľkou genetickej informácie (gén, chromozóm). Je uložená v jadre bunky a tvorená dvoma dlhými reťazcami vzájomne špirálovito obtočenými. Základnými stavebnými prvkami sú nukleotidy so štyrmi rôznymi bázami. Jedinečné zoskupenie týchto nukleotidov v reťazci je podkladom informácie uloženej v DNA (genetický kód). Ide o adenín (A), guanín (G), cytosín (C) a thymín (T). Objav štruktúry DNA bol pre ľudstvo veľmi dôležitý. Potvrdzuje to udelenie Nobelovej ceny Jamesovi Watsonovi, Francisovi Crickovi a Mauriceovi Wilkinsovi v roku 1962. Objasnenie jej štruktúry umožnilo aj ďalšie objavy, ktoré viedli okrem iného ku génovému inžinierstvu, k spoľahlivej identifikácii jedinca na základe DNA, ale aj k pokusu zmapovať celú DNA človeka.

Docent Pristaš veľmi zrozumiteľne uviedol konkrétne príklady, kedy DNA poslúžila pravde a spravodlivosti. Magické „pošlite to na analýzu DNA“ diváci počúvajú najmä v kriminálnych filmoch, ale napríklad nie vždy vedia, že profil DNA má každý človek odlišný (okrem jednovaječných dvojčiat) a situácia je podobná ako s odtlačkami prstov. Profily získané zo stôp nájdených na mieste činu sa porovnávajú s profilmi podozrivých osôb. Zdrojom DNA môže byť takmer hocičo: kvapka krvi, sliny, spermie, časť tela ako kúsok kosti, tkaniva, zub, vlas s korienkom alebo čokoľvek biologické, obsahujúce DNA, nájdené na mieste činu. Bunky s kompletnou DNA sú prítomné i v pote a nervózny človek páchajúci zločin sa iste potí viac. Na vytvorenie DNA profilu jedinca stačí teoreticky jediná zachovaná bunka (6 – 10 pg DNA).

DNA profilovanie neslúži len na určenie páchateľa, ale i na určenie obete. Niekedy sa stáva, že pozostatky človeka už nie je možné identifikovať bežnými spôsobmi. Vzorka DNA zo zubu alebo kosti sa porovná so vzorkami príbuzných ľudí, napríklad rodičov.

Podobne ako existuje databáza odtlačkov prstov (volá sa AFIS a funguje celosvetovo), máme i databázu DNA profilov. V roku 1994 vytvorilo FBI databázu s názvom CODIS (Combined DNA Index System) je databáza slúžiaca na vyhľadávanie zhôd medzi uloženými a skúmanými profilmi. Nachádza sa v nej viacero kategórií, napríklad Index stratených detí, Index stôp, Index páchateľov a rôzne iné. Všetky DNA profily sú vytvorené analýzou 13 základných a 3 doplnkových miest krátkych tandemových opakovaní. Túto databázu používame aj my.

Jedným z najznámejších prípadov identifikácie pozostatkov bol prípad cárskej zavraždenej rodiny Romanovovcov, ktorý sa po 90 rokoch dočkal rozuzlenia. Analýza DNA sa tu využila  aj druhýkrát v prípade Anny Andersonovej, ktorá tvrdila, že je ruská princezná Anastázia Romanovová, ktorá utiekla do Ameriky. Ukázala však, že Anna nemá s Romanovovcami žiadny príbuzenský vzťah.

V diskusii odzneli otázky o určovaní rodičovstva pomocou DNA, bezpečnosti geneticky modifikovaných potravín, ale i o organizácii ľudského genómu. Ani počtom, ani veľkosťou genómu nie sme my, ľudia, unikátni. Vo veľkosti genómu nás hladko predbehnú napríklad žaby či salamandry, nehovoriac o mnohých rastlinách. Docent Pristaš informoval o najnovšom objave, že najlepšie sú na tom vraj daphnie (akvaristi nimi kŕmia rybky). Navyše, v našom genóme je neočakávane málo génov, len dvakrát viac ako v genóme vínnej mušky.

Po premiérovom úspechu tejto formy popularizácie vedy sa organizátori rozhodli pokračovať v stretnutiach s vedcami. Najbližšia prednáška je naplánovaná na utorok 5. apríla. Dozviete sa na nej či sme len chodiace batérie a akú úlohu zohráva elektrická energia v našom tele.

Galéria z prednášky o DNA

foto: Tomáš Čižmárik

Autor článku: Tomáš Čižmárik Čítané: 5915x